- Ospravedlnená neprítomnosť v práci – postupuje sa na základe ustanovenia Zákonníka práce o dôležitých osobných prekážkach v práci (§ 141 ods. 1), kde zamestnávateľ ospravedlňuje neprítomnosť zamestnanca v práci z konkrétnych dôvodov.
Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti v prípade karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy.
Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ale sa uplatňuje nárok na poskytovanie dávok od Sociálnej poisťovne a to nemocenskej dávky (čo je dávka, ktorá sa o.i. poskytuje poistencovi, ktorý je z dôvodu choroby alebo karanténneho opatrenia uznaný za dočasne práceneschopného) alebo dávky pri OČR, tzv. ošetrovné (čo je dávka, ktorá sa o.i. poskytuje poistencovi, ktorý osobne a celodenne ošetruje choré dieťa alebo sa osobne a celodenne stará o dieťa do desiatich rokov veku, ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie, príp., ak zariadenie, v ktorom sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, bolo rozhodnutím príslušného orgánu uzatvorené).
Vzhľadom na mimoriadnu situáciu v súvislosti s nákazou koronavírusu Sociálna poisťovňa oznamila, že po vyhlásení mimoriadnych opatrení ústredným krízovým štábom a v súlade s rozhodnutím príslušných orgánov o zatvorení škôl, prizná ošetrovné pri osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku jeho veku (10 + 364 dní) počas celého 14-dňového obdobia, počas ktorého budú školy a predškolské zariadenia uzavreté.
Pred uplynutím tejto lehoty bude Sociálna poisťovňa na základe ďalšieho aktuálneho vývoja informovať, ako majú rodičia ďalej postupovať, ak zostanú školy/predškolské zariadenia aj naďalej uzavreté. S prihliadnutím na potrebu eliminácie šírenia nákazy boli prijaté aj osobitné postupy pri žiadosti o dávku ošetrovné. S prihliadnutím na potrebu eliminácie šírenia nákazy boli prijaté osobitné postupy súvisiace s uplatnením nároku na nemocenské pri podozrení na koronavírus alebo pri jeho diagnostikovaní a tieto postupy sa uplatňujú len vo vzťahu k potrebe ošetrovania a k dočasnej pracovnej neschopnosti súvisiacej so šírením nákazy koronavírusu.
- Práca z domu – zamestnávateľ a zamestnanec majú možnosť dohodnúť sa na dočasnom výkone práce z bydliska zamestnanca. V prípade ak pracovná zmluva takéto miesto výkonu práce neobsahuje, mala by sa dojednať jej zmena.
Ak je zamestnanec už v izolácii doma (s cieľom aby sa predišlo šíreniu ochorenia COVID-19), prípadne ak nie je zmenu zmluvných podmienok možné vykonať písomne, je dôležité túto skutočnosť zachytiť iným preukázateľným spôsobom, napr. e-mail. Práca z domu sa nemusí použiť len u zamestnancov, kde je určité riziko, že už mohli byť nakazení alebo ktorí sú už v izolácii, ale aj s cieľom zníženia počtu zamestnancov v práci – napr. zvýšenie ochrany zamestnancov, ktorí dochádzajú z väčších vzdialeností a používajú hromadné dopravné prostriedky, ochrana zamestnancov, ktorí sa starajú o staršie osoby, pre zamestnancov s deťmi, ak sú zatvorené školy, pre zamestnancov na pracoviskách „open space“, kde je vyššia koncentrácia osôb na jednom pracovisku.
- Čerpanie dovolenky – zamestnávateľ môže určiť čerpanie dovolenky zamestnancovi len za podmienok ustanovených Zákonníkom práce. Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce je pri určovaní dovolenky potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Podľa § 111 ods. 5 Zákonníka práce čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.
Podľa § 111 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ určiť po dohode so zástupcami zamestnancov aj hromadné čerpanie dovolenky, ktoré však nesmie byť určené na viac ako dva týždne. Čerpanie dovolenky však v žiadnom prípade nemôže byť realizované na základe jednostranného rozhodnutia zamestnávateľa – je nevyhnutná dohoda so zamestnancom alebo so zástupcami zamestnancov.
- Čerpanie náhradného voľna – ak má zamestnanec nevyčerpané náhradné voľno, do úvahy pripadá aj čerpania náhradného voľna podľa § 121 ods. 3 a 4 Zákonníka práce (náhradné voľno za prácu nadčas) alebo podľa § 122 ods. 2 Zákonníka práce (náhradné voľno za prácu vo sviatok), pričom platí, že zamestnávateľ sa musí na čerpaní náhradného voľna so zamestnancom dohodnúť.
- Zmena rozvrhu pracovných zmien – podľa § 90 ods. 4 Zákonníka práce začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a teda je možná po dohode so zástupcami zamestnancov aj zmena v rozvrhovaní práce, pričom v zmysle § 90 ods. 9 Zákonníka práce je rozvrhnutie pracovného času zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.
- Ďalšie prekážky v práci na strane zamestnanca – podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi na jeho žiadosť aj pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr.
- Nepridelenie práce zamestnancovi = prekážka v práci na strane zamestnávateľa– v osobitnom prípade, ako je aj napr. zabránenie šírenia koronavírusu a s cieľom podpory prevencie, nemusí zamestnávateľ zamestnancom umožniť výkon práce na pracovisku.
Ide teda o prípad, ak zamestnanec mal naplánované pracovné zmeny a zamestnávateľ mu oznámi, že mu prácu nepridelí. V tomto prípade patrí zamestnancovi podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Zákonník práce neobsahuje časové obmedzenie trvania tejto prekážky v práci, a teda je na rozhodnutí zamestnávateľa, v ako rozsahu toto opatrenie v tomto prípade použije. Rozhodne však nemá zamestnávateľ oprávnenie nariaďovať zamestnancom karanténne opatrenia.
BEZPEČNOSŤ NA PRACOVISKU A INFORMOVANIE ZAMESTNÁVATEĽA
Podľa § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. Zamestnávateľ je povinný posudzovať riziko na pracovisku a v prípade potreby je oprávnený prijať a vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov.
Ak sa zamestnanec vrátil z oblasti, kde bol výskyt prípadov ochorenia COVID-19, alebo ak mohol byť potenciálne v kontakte s osobami, u ktorých je riziko, že boli nakazené, mal by o tom informovať svojho zamestnávateľa. Podľa § 81 písm. e) Zákonníka práce totiž zamestnanec nesmie konať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Týka sa to teda aj situácie, keď by zamestnanec svojim zdravotným stavom ohrozoval zdravie ostatných zamestnancov.
Dôležité upozornenie
Krízový štáb Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR dňa 13. marca 2020 prijal okrem iného i opatrenie o spočívaní (pozastavení plynutia) lehôt na vykonanie lekárskych preventívnych prehliadok v zmysle § 16 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) počas vyhlásenia mimoriadnej situácie.