A to všetky.
Ako to, že nám to ešte nenapadlo? Vyriešilo by to kopu problémov a nastavilo kolektívnemu vyjednávaniu lepšie vyhliadky do budúcna.
Asi sa zhodneme, že všetci chceme kvalitnejšie a lepšie podnikové kolektívne zmluvy. Jeden z jednoduchých a zároveň efektívnych krokov, ako sa k tomu dopracovať, je začať ich zverejňovať.
Teraz je stav taký, že každý si na úrovni svojho podniku alebo úradu vyjednáva kolektívku uzavretý vo svojej vlastnej firemnej bubline, a nemá veľa možností sa inšpirovať obsahom iných kolektívnych zmlúv. A to len preto, že neexistuje zákonná povinnosť takéto zmluvy zverejňovať.
Pritom je tomuto nápadu naklonený aj sám Zákonník práce, ktorý priamo v § 13 ods. 5 hovorí, že: Zamestnávateľ nesmie zamestnancovi uložiť povinnosť zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania.
Ako chceme od odborárov, aby skvalitňovali a vylepšovali obsah vlastných kolektívnych zmlúv, keď ani nemajú možnosť nazrieť do obsahu kolektívnych zmlúv iných podnikov z rôznych odvetví? Nemajú možnosť porovnávať, analyzovať, nemajú možnosť sa inšpirovať. Toto informačné embargo, ktoré spôsobuje, že prístup ku kolektívnej zmluve majú len zamestnanci dotknutého podniku, nám reálne znemožňuje kontinuálne zvyšovať kvalitu v tejto oblasti. A všetci dobre vieme, že lepšie kolektívne zmluvy znamenajú lepšie pracovné a mzdové podmienky pre pracujúcich.
Táto nová zákonná úprava by mala ukladať povinnosť zamestnávateľom a alternatívne odborárom zaslať uzavretú kolektívnu zmluvu na Ministerstvo práce. To by ju na svojej stránke pod názvom dotknutej firmy zverejnilo.
Dosiahli by sme tak stav, že na jednom mieste sa budú koncentrovať všetky podnikové kolektívne zmluvy a tie budú slúžiť nielen odborárom a analytikom, ale aj samotným zamestnancom, inšpektorátom a advokátom.
Tí sa budú bez problémov vedieť oboznámiť o stave dojednaných pracovných podmienok v tej-ktorej firme. A nezabúdajme na to, že by z tejto informovanosti mohli benefitovať aj samotní uchádzači o zamestnanie, ktorí by si vedeli kvalitnejšie vyberať, kde sa zamestnať.
Zverejňovanie je dôležité uskutočniť týmto spôsobom a nespoliehať sa na dobrovoľnosť odborových zväzov, ktoré by podnikové kolektívne zmluvy mohli koncentrovať napríklad v Konfederácii odborových zväzov.
Jednak preto, že ak by sme to nechali iba na dobrovoľnosti zväzov, nikdy nebudeme mať všetky kolektívne zmluvy na jednom mieste a nikdy nebudú všetky časovo aktuálne. A jednak preto, že nie všetci sú združení v Konfederácii. Máme odborové zväzy združené v Spoločných odboroch Slovenska alebo máme samostatné odborové organizácie, ktoré nie sú ukotvené v žiadnom odborovom zväze.
Môžeme stanoviť povinnosť pre zamestnávateľov zaslať dojednanú kolektívnu zmluvu na Ministerstvo práce. Ak tá nebude do určenej lehoty zverejnená na webe ministerstva, bude to odborovej organizácii signalizovať, že zamestnávateľ si svoju povinnosť nesplnil a kolektívnu zmluvu odošle ona. Ak si povinnosť nesplní ani jeden z nich, rozumná sankcia bude hroziť obom stranám. Samotné zväzy môžu ako službu pre svoje základné organizácie kolektívne zmluvy zbierať a zabezpečovať ich zverejnenie zaslaním na Ministerstvo práce.
To sú technikálie a logistika navrhovaného opatrenia. O nich môžeme, samozrejme, diskutovať. Teraz sa radšej pobavme ešte o ďalšom dôležitom aspekte tohto opatrenia.
Slovensko stojí pred povinnosťou do nášho právneho poriadku transponovať európsku smernicu o primeraných minimálnych mzdách, ktorá tlači aj na to, aby kolektívne zmluvy na Slovensku pokrývali minimálne 80 % slovenských zamestnancov.
Aktuálny stav je taký, že kolektívne zmluvy pokrývajú cca len 25 % zamestnancov. Problém ale je, že my v skutočnosti nevieme, či týchto 25 % je správne a presné číslo. Nemáme centralizovanú evidenciu a nevieme, v ktorých všetkých podnikoch je kolektívna zmluva uzavretá, platná a účinná.
Ak máme pokrytie pod 80 %, je Slovenská republika povinná vypracovať akčný plán, ktorý vytýči cestu, ako sa k tomuto percentu dopracujeme. Ako však chceme vyhodnocovať plnenie akčného plánu, keď ani nevieme spočítať reálne pokrytie kolektívnymi zmluvami? Zverejňovanie by nám tento problém vyriešilo. Ak sa budú kolektívne zmluvy koncentrovať na jednom mieste, ľahko zistíme reálne pokrytie.
Neviem si predstaviť jeden rozumný argument, prečo k takémuto kroku nepristúpiť. A to aj preto, že už teraz existuje povinnosť zverejňovať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. A nielen to. Firmy so štátnou účasťou sú dnes povinné zverejňovať svoje kolektívne zmluvy v centrálnom registri zmlúv. Týmto by sme túto povinnosť len rozšírili na všetky kolektívne zmluvy a ustanovili by sme, aby sa všetky koncentrovali na jednom webovom sídle.
Zoznam by bol kompletný, verejný, dalo by sa v ňom filtrovať a vyhľadávať. Kolektívne zmluvy neobsahujú žiadne firemné know-how, žiadne obchodné tajomstvo, ani žiadne dôverné informácie. Sú len akýmsi podnikovým Zákonníkom práce a sám Zákonník zamestnancom dáva právo zverejňovať pracovné a mzdové podmienky i podmienky zamestnávania.
Odborári, právnici, zamestnanci, personalisti, uchádzači, inšpektori práce a analytici budú mať k dispozícii užitočné informácie, trh bude zase raz o niečo informovanejší a štát získa účinný nástroj na zisťovanie pokrytia. Ako spoločnosť budeme zase o krok bližšie ku kvalitnejšiemu obsahu kolektívnych zmlúv. A to snáď chceme všetci.
Nehovoriac o tom, že aj spoluautor európskej smernice o primeraných minimálnych mzdách sa na nedávnom spoločnom stretnutí vyjadril, že by takéto opatrenie na národnej úrovni bolo určite užitočné.
Poďme to teda, prosím, urobiť.
—
Sledujte nás na Facebooku tu: