Zamestnávateľ nemôže brániť odborom informovať o svojej činnosti

Pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa po novele Zákonníka práce
(s účinnosťou od 1.11.2022)

S účinnosťou od 1.11.2022 došlo k rozsiahlej novele Zákonníka práce (zákonom č. 350/2022 Z. z.). Uvedená novela priniesla viaceré zmeny v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, vrátane nového ustanovenia § 230b.

Cieľom tohto ustanovenia je riešenie problémov, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi v oblasti uplatňovania práva odborovej organizácie osloviť každého zamestnanca ako potencionálneho člena a práva informovať zamestnancov o svojej činnosti.

Novoprijaté ustanovenie zároveň nadväzuje na ustanovenie § 230 ods. 2 Zákonníka práce, ktoré ukladá zamestnávateľovi povinnosť „umožniť pôsobenie odborových organizácií na pracovisku“.

Predmetnú povinnosť zamestnávateľa však nie je možné chápať len ako pasívnu akceptáciu existencie odborovej organizácie, ale aj povinnosť jej umožniť pôsobenie a prípadne vytvoriť podmienky jej pôsobenia na pracovisku.

Základnou úlohou novej právnej úpravy je umožniť pôsobenie odborovej organizácie v meniacom sa svete práce s nárastom domáckej práce a telepráce vo virtuálnom prostredí; možnosť odborovej organizácie kontaktovať zamestnanca z dôvodu získania ho za člena, ktorý vykonáva svoju prácu mimo sídla zamestnávateľa (napr. zamestnávatelia s viacerými pracoviskami, zamestnanci na pracovných cestách).

Rovnako sa odborovej organizácii priznáva právo informovať zamestnancov o svojej činnosti a plniť si svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z pracovnoprávnych predpisov.  

Úplné znenie ustanovenia § 230b Zákonníka práce

(1) Odborová organizácia, ktorá pôsobí u zamestnávateľa, má právo primeraným spôsobom osloviť zamestnanca za účelom ponúknutia mu členstva v nej. Spôsob oslovenia zamestnanca dohodne odborová organizácia so zamestnávateľom. Ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o odborovej organizácií, ktorá u neho pôsobí, v rozsahu základných údajov poskytnutých odborovou organizáciou zamestnávateľovi, ktoré zahŕňajú najmä názov, sídlo, adresu webového sídla, adresu elektronickej pošty, adresu profilu na sociálnych sieťach, telefónne číslo a adresu vyhradeného priestoru v rámci elektronického informačného systému zamestnávateľa, a to

a) najneskôr do siedmich dní odo dňa začatia jej pôsobenia u zamestnávateľa,
b) najneskôr do siedmich dní odo dňa vzniku pracovného pomeru zamestnanca, ak odborová organizácia začala u zamestnávateľa pôsobiť pred vznikom pracovného pomeru zamestnanca,
c) najneskôr do siedmich dní odo dňa, keď o to odborová organizácia požiada z dôvodu zmeny základných údajov,
d) jedenkrát za kalendárny rok, najneskôr do siedmich dní odo dňa, keď o to odborová organizácia požiada.

(2) Odborová organizácia, ktorá pôsobí u zamestnávateľa, má právo primeraným spôsobom informovať zamestnancov o jej činnosti. Spôsob informovania zamestnancov o jej činnosti dohodne odborová organizácia so zamestnávateľom. Ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ je povinný odborovej organizácii umožniť, aby mohla primeraným spôsobom zverejňovať oznamy o jej činnosti na mieste prístupnom pre zamestnancov. Ak majú zamestnanci prístup do elektronického informačného systému zamestnávateľa, povinnosť podľa tretej vety je splnená, ak zamestnávateľ vyhradí odborovej organizácii priestor v tomto systéme.(2) Odborová organizácia, ktorá pôsobí u zamestnávateľa, má právo primeraným spôsobom informovať zamestnancov o jej činnosti. Spôsob informovania zamestnancov o jej činnosti dohodne odborová organizácia so zamestnávateľom. Ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ je povinný odborovej organizácii umožniť, aby mohla primeraným spôsobom zverejňovať oznamy o jej činnosti na mieste prístupnom pre zamestnancov. Ak majú zamestnanci prístup do elektronického informačného systému zamestnávateľa, povinnosť podľa tretej vety je splnená, ak zamestnávateľ vyhradí odborovej organizácii priestor v tomto systéme.

Na základe vyššie citovaného ustanovenia § 230b Zákonníka práce zodpovieme na niektoré otázky.

Na každú odborovú organizáciu sa vzťahuje ustanovenie § 230b Zákonníka práce?

Nie, ide len o tie odborové organizácie, ktoré pôsobia u zamestnávateľa. Odborová organizácia pôsobí u zamestnávateľa, ak podľa § 230 Zákonníka práce písomne informovala zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia u zamestnávateľa, predložila mu zoznam členov odborového orgánu a má medzi zamestnancami v pracovnom pomere svojich členov. V prípade, že u zamestnávateľa pôsobí viacero odborových organizácií, zamestnávateľa je povinný si plniť svoje povinnosti voči všetkým odborovým organizáciám a to bez ohľadu na to kedy vznikli,  na ich počet a počet členov v nich združených.

Čo má byť obsahom dohody medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou a jej forma?

Zákon predpokladá predovšetkým dohodu sociálnych partnerov (zamestnávateľa a odborovej organizácie), pričom bližšie nešpecifikuje, čo má byť jej obsahom. Treba vychádzať zo samotného účelu tohto ustanovenia, ktorým je možnosť odborovej organizácie osloviť potencionálneho člena a predstaviť sa. Rovnako to platí aj v prípade dohody o informovaní zamestnancov o svojej činnosti. Čo sa týka spôsobu oslovenia zamestnanca a informovania zamestnancov treba prihliadať aj na skutočnosť, že nie všetci zamestnanci majú prístup do elektronického informačného systému zamestnávateľa. Zákon síce nevyžaduje písomnú formu dohôd, ale my ju odporúčame. Rovnako tieto dohody môžu byť súčasťou kolektívnej zmluvy. V prípade, že odborová organizácia už má vyššie uvedené podmienky dohodnuté priamo v kolektívnej zmluve, tieto ustanovenia zostávajú naďalej v platnosti. 

Čo v prípade, ak k dohode sociálnych partnerov podľa § 230b ods. 1 Zákonníka práce nedôjde?

Zákon počíta aj s touto možnosťou a ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť každému zamestnancovi písomnú informáciu o odborovej organizácii, ktorá u neho pôsobí, v rozsahu v akom sa uvádza v § 230b ods. 1 Zákonníka práce a to za predpokladu, že takéto informácie má k dispozícii. V tomto prípade odporúčame odborovej organizácii tieto informácie poskytnúť zamestnávateľovi písomne.

Vyššie uvedenú povinnosť si musí zamestnávateľ splniť:

  1. pri odborových organizáciách, ktoré začnú pôsobiť u zamestnávateľa – do 7 dní odo dňa začatia pôsobenia u zamestnávateľa
  2. pri novoprijatých zamestnancoch – do 7 dní odo dňa vzniku pracovného pomeru zamestnanca (pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce)
  3. v prípade zmeny základných údajov  o odborovej organizácii – do 7 dní odo dňa, kedy o to odborová organizácia požiadala. Odporúčame túto informáciu poskytnúť zamestnávateľovi písomne alebo elektronickou formou a to tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti o jej doručení zamestnávateľovi.

Čo v prípade, ak odborová organizácia prestane pôsobiť u zamestnávateľa?

Zákon takúto situáciu nerieši.

Čo v prípade, ak k dohode sociálnych partnerov podľa § 230b ods. 2 Zákonníka práce nedôjde?

V tomto prípade zákon neukladá zamestnávateľovi povinnosť informovať zamestnancov o činnosti odborovej organizácii, má však povinnosť umožniť odborovej organizácii, aby mohla primeraným spôsobom zverejňovať oznamy o jej činnosti na mieste, ktoré je všetkým zamestnancom prístupné. V praxi sa môžu však vyskytnúť nasledujúce situácie:

  1. všetci zamestnanci majú prístup do elektronického systému a odborovej organizácii zamestnávateľ vyhradil za vyššie uvedeným účelom priestor v tomto systéme – zamestnávateľ má splnenú zákonnú povinnosť
  2. všetci zamestnanci síce majú prístup do elektronického systému ale odborovej organizácii nebol v systéme vytvorený priestor – zo strany zamestnávateľa nebola splnená zákonná povinnosť a zamestnávateľ je povinný tento prístup umožniť alebo určiť iný spôsob a miesto tak, aby k nemu mali prístup všetci zamestnanci
  3. nie všetci zamestnanci majú prístup do elektronického systému a to i napriek tomu, že odborovej organizácii v ňom zamestnávateľ vytvoril priestor – u tých zamestnancov, ktorí do elektronického informačného systému majú prístup si zamestnávateľ svoju zákonnú povinnosť splnil, u ostatných zamestnancov je povinný určiť iný spôsob a miesto.

V súvislosti s vyššie uvedenou problematikou dávam do pozornosti aj nové ustanovenie § 38a Zákonníka práce (upravujúce formu poskytovania informácií) a v nasledujúcom znení: „zamestnávateľ poskytne zamestnancovi informáciu, ktorá sa podľa tohto zákona alebo iného pracovnoprávneho predpisu poskytuje v písomnej forme, v listinnej podobe; zamestnávateľ môže túto informáciu poskytnúť v elektronickej podobe, ak zamestnanec má k elektronickej podobe informácie prístup, môže si ju uložiť a vytlačiť a zamestnávateľ uchová doklad o jej odoslaní alebo o jej prijatí, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Rovnako to platí aj na písomnú odpoveď zamestnávateľa, ak je zamestnávateľ povinný zamestnancovi písomne odpovedať“.

V Bratislave dňa 31.10.2022

Spracovala: JUDr. Diana Farkasová